Ovládni ju

Ovládni ju

V predchádzajúcom vydaní Školy jazdy sme radili kedy a ako získať vodičák. Nech je však autoškola akokoľvek kvalitná, dobre jazdiť vás v nej nenaučia. Dajú vám k tomu len „osvedčenie“ v podobe plastovej kartičky a potom ste vrhnutý do džungle premávky a musíte sa starať o prežitie v nej.

Dobre jazdiť totiž neznamená len naspamäť poznať dopravné značky. Chce to kvantum skúseností – jednak s ovládaním motorky samotnej a na druhej strane aj s orientáciou „v priestore“ – v uliciach, kde nie ste sami, ale pohybujete sa v dave, ktorý je, alebo sa aspoň snaží byť trochu organizovaný. V tomto čísle sa zamyslíme nad zopár radami z prvej menovanej oblasti – naučíme sa základné veci, ktoré nám pomôžu motorku dokonale zvládnuť a naučiť ju „poslúchať“. Pripomíname, že tieto rady sú určené úplnym začiatočníkom, takže sa niekomu môžu zdať až banálne. Nepodceňujte ich však, môžno si niečo z nich zoberiete aj v prípade, že už máte „zopár“ kilometrov odjazdených.

Len pomaly?

Základná a otrepaná fráza pri začiatkoch na motorke znie: „pomaly a opatrne“. Naozaj ale až tak pomaly? Nič netreba preháňať a každému je dobre známe, že motorka je stabilná len pri určitej rýchlosti. Takže s pomalosťou to netreba brať nadmieru vážne – tu platí, že jazdiť by ste mali tak rýchlo, aby ste v každej situácii boli schopní zastaviť, alebo zmeniť smer. Naproti tomu však platí, že nie je na škodu trénovať aj pomalú jazdu niekde mimo premávky – prázdne parkovisko a podobne. Popri tom si natrénujte aj manipuláciu s motorkou na mieste. Tá dokáže byť tiež pekne riziková. Motorka má síce 200-300 kíl, ale keď stojí zvislo, udržíte ju jediným prstom. Problém nastáva, keď sa začne čo i len trochu nakláňať – každý centimeter pohybu do strany znamená problém naviac a keď to preženiete, môže sa ľahko stať, že tie „problémy“ neudržíte. Pri každom zastavení je dobré dať na zem obidve nohy – stabilita je tak neporovnateľne vyššia a neprekvapí vás napríklad závan vetra, či iné záludnosti. Takisto platí, že lepšie je opierať motorku na bočný stojan keď ešte sedíte na nej, máte ju totiž „podopretú“ na obidve strany. Keď z nej zostúpite a potom by ste chceli vyklápať stojan, môže sa stať, že pri státí na jednej nohe mierne stratíte rovnováhu, prípaden pri pohľade na stojan trochu stratíte orientáciu o jej zvislosti, či uhle naklonenia a keď sa nakloní viac ako dokážete udržať, máte o problémy postarané. A nakoniec manipulácia na mieste a drobné „posúvačky“ – cúvanie z garáže, otáčanie a potobne – tu tiež odporúčame sedieť na motorke s obidvoma nohami na zemi – dôvod je jasný z riadkov vyššie. Keď dokonale zvládnete držanie rovnováhy, pomalé otočky a podobne, s motorkou sa lepšie zžijete a viete odhadnúť jej reakcie aj pri vyšších rýchlostiach. Platí, že hneď druhým rizikom po neprimerane rýchlej jazde je neprimerane pomalá jazda. Takže záver – pomalú jazdu trénovať treba, ale len na ploche mimo premávky a najlepšie pod dohľadom niekoho skúsenejšieho.

Hlavne s citom

Motorku nesmiete ovládať nasilu, nad rozbehnutou horou železa touto cestou nezvíťazíte. Musíte si do krvi vžiť základné fyzikálne zákony a fígle, ktorými ju skrotíte. Jej správanie musíte vnímať celým telom – od nôh na stupačkách, cez kolená opreté o nádrž, zadok na sedadle, až nakoniec ruky na riadidlách. Napríklad taká zmena smeru – laik by si mohol myslieť, že zákrutu prejde tak, že natočí riadidlá do daného smeru. Omyl, ruky sú na riadidlách voľne a smer meníte zmenou ťažiska – miernym vyklonením, podnetom kolenami, alebo už len tým, že sa do zákruty „pozriete“ – vykloníte hlavu. Samozrejme, technika prejazdu záleží od konkrétnej zákruty, od jej polomeru, ale aj od rýchlosti motorky pre ňou a v nej. Teraz trénujeme zvládanie motorky na mieste a pri pomalej jazde, takže poďme k tým najpomalším zákrutám. Do takýchto motorku „donútime“ hlavne podnetom vonkajším kolenom o nádrž, prípadne zadkom na sedadlo, doslova ju do zákruty stlačíme a trup by mal pritom zostať vzpriamený. V tomto prípade máme motorku pod sebou – pod kontrolou a v prípade nejakého problému – napr. drobného šmyku, alebo vyhýbaniu sa prekážke v zákrute, či jednoducho po prejdení celej zákruty dokážeme motorku bez námahy v sekunde narovnať, či inak zmeniť smer. Týmto štýlom dokážeme aj rýchlo meniť smer z jednej strany na druhú (napr. jazda pomedzi kužele) – motorku si prehadzujeme z jednej strany na druhú kolenami a pohybom tela od pása nadol, horná časť tela zostáva viac-menej stabilná. V pomalých zákrutách treba pozornosť venovať aj práci s plynom a spojkou. V tých najpomalších by mala spojka byť mierne stlačená, alebo minimálne prst na nej pripravený nechať ju mierne prekĺznuť. Zároveň treba plynom držať trochu väčšie otáčky motora. Rýchlejšie sa točiaci kľukáč jednak stabilizuje motorku, ktorá potom lepšie drží daný smer a náklon a na druhej strane je motor pripravený okamžite zrýchliť keď potrebujete motorku zrovnať. Dajte si veľký pozor na príliš nízke otáčky v ostrých zákrutách. Keď sa vám totiž „podarí“ podtočený motor v takomto náklone zhasnúť, pádu sa vyhnete len veľmi ťažko, naklonenú motorku neudržíte a keď ju zhasnutý motor prudko spomalí, až zastaví, doslova treskne na zem aj s vami. Preto ten „väčší plyn“ a radšej trochu „cez spojku“.

Dokonalá súhra

Ovládanie celej motorky musíte dostať dokonale do krvi a robiť to podvedome. Zabudnite na to, že by ste mali pred každým preradením v duchu rozmýšlať čo robiť – ubrať plyn, stlačiť spojku, cvaknúť, pomaly púšťať spojku, pridávať...... Básničky sa učte v inej škole, nie v škole jazdy. Ovládanie musí byť úplne automatické, bez toho aby ste si to vôbec uvedomovali. Až potom sa totiž môžete venovať premávke a jej nástrahám. Všetky pohyby musia byť tak automatické, ako pohyby pri umývaní zubov. A to platí nielen o ovládaní páčky spojky, či dvoch páčok bŕzd, ale aj všetkých spínačov na riadidlách – tu ide hlavne o prepínač smeroviek. Ten musíte „trafiť“ bez toho aby ste sa naň pozreli a musíte sa naučiť obsluhovať ho aj v rukaviciach. Je dobré, keď vám počas jazdy palec automaticky robí pohyb ako by ste smerovku vypínali. Tým, že sa takto podvedome budete uisťovať že je vypnutá, zabránite tomu, že ju necháte omylom zapnutú, čo môže celkom ľahko viesť k búračke. Je dobré, keď je jeden prst (ukazovák) každej ruky stále na páčkach. Máte ich tak stále na dosah, nemusíte sa za nimi naťahovať keď ich v zlomku sekundy nečakane potrebujete a naviac prst pravej ruky na páčke vám dovoľuje citlivejšie dávkovať plyn – ruka je stabilizovaná a lepšie ovládate natočenie rukoväte.

| Viac...