Škola jazdy: Jazda na prednom kolese

Na predné

Prudko zabrzdiť a odlepiť zadné koleso od zeme nie je žiaden trik. To dokáže aj susedov Jožino na bicykli. V našej škole sa dnes naučíme skutočne jazdiť po prednom kolese.

Čo sa v autoškole neučí
Ukážková križovatková situácia z knihy autoškoly: „Blížite sa ku križovatke. Ľudia čakajú na prechode a vám zrazu zasvieti červená. Ako zareagujete?“ Pokušenie je obrovské. Prudko zabrzdím tesne pred zebrou a vyhodím zadné koleso do vzduchu. Tak dúfam odpovie väčšina z vás. Dnes sa však na hodine naučíme oveľa viac ako takýto relatívne jednoduchý trik. Vyskúšame prejsť po prednom kolese aspoň pár metrov. Aj dnes sme si ako učiteľa pozvali výborného nitranského kaskadéra Petra Stranovského – Strana.

Skôr ako zabrzdíte
Môj odretý lakeť a ohobľované koleno napovedajú, že na začiatok treba spomenúť dve dôležité veci. Po prvé, skontrolujte si najskôr prednú pneumatiku, či má dostatočný dezén. No a druhá životne dôležitá vec je kvalita asfaltu. Takže na vašom testovacom úseku by nemali byť žiadne kamienky, voda, dážďovky, lístie, olejové škvrny, živí ľudia, autá, policajti a iný bordel. „Pred skúšaním triku si najskôr trochu pojazdi, treba zahriať pneumatiky aj brzdové doštičky,“ radí Strano na začiatok a hneď vybaľuje celú podstatu triku. „Keďže celé dvíhanie prebieha v dvoch fázach, musíš na začiatok nabrať väčšiu rýchlosť, aby si ich potom obidve stihol. Rozbehni sa na stabilných 40 - 50 km/h. Uber plyn a začni pomaly brzdiť. Predná vidlica sa začne stláčať, hmotnosť motocykla sa presunie na predné koleso a pneumatika dostane lepší grip. Až potom môže nasledovať samotné zdvíhanie zadného kolesa. Ak by si začal okamžite brzdiť prudko a hneď sa snažil vyhodiť zadok do vzduchu, je šanca, že ti ustrelí predné koleso.“

Stabilizovaná poloha
Poloha je mierne predklonená, hmotnosť presunutá na riadidlá, na sedadle sedíte len zľahka, pretože kolenami zvierate nádrž. Ale nechajme hovoriť skúsenejšieho Strana: „Keď cítiš, že je predné koleso dostatočne zaťažené tvojim brzdením, môžeš plynule prejsť do druhej fázy, kedy ešte viac zatlačíš na brzdu a začína sa ti od zeme odlepovať zadné koleso. Na prvý pokus sa ti asi nepodarí urobiť sviečku, skôr len pár centimetrov od zeme, pretože máš strach, ale skúšaj ďalej. Postupne začneš dávať koleso vyššie a vyššie až po rovnovážny bod. Keď to prepískneš a dostaneš sa za mŕtvy bod, už ti nič nepomôže, neexistujú žiadne triky ako vrátiť zadné koleso naspäť na zem. Letíš cez predok. Takže pokiaľ máš pocit, že o chvíľu už to bude veľa, uber trošku z brzdnej sily, ale len toľko, aby motocykel stále zostal hore a pokračoval v tejto pozícii ďalej vpred. Bude ti však stačiť len zhruba polovica sily, ktorú si použil na vyhodenie kolesa do vzduchu.“ Pokiaľ máte ruky pekne vystreté a váhu rozloženú rovnomerne na obidve strany, motocykel nemá tendenciu padať doľava alebo doprava, ale ide pekne priamo. Výrazne tomu napomáha aj fyzikálny efekt točiaceho sa zadného kolesa, ktoré svojou voľnou rotáciou udržuje motocykel v stabilnom priamom smere. Takže si pri jazde po prednom nechajte zaradený prevod a zadné koleso sa bude vo vzduchu pekne pretáčať na voľnobežných otáčkach.

Trik k dobru
Strano ešte pridáva zlepšovák naviac: „Predtým ako prechádzam do druhej fázy dvíhania, keď už má koleso dostatočný prítlak, ale zadné koleso je stále na zemi, pritlačím nohami do stupačiek, akoby som dupol. Zadok motorky za trochu napruží a pri následnom odľahčení zadnej časti motocykla začnem prudšie brzdiť. Vďaka tomuto malému dupnutiu do stupačiek ťa zadná struna ešte viac nakopne a zadné koleso vyletí do vzduchu ľahšie.“ Naspäť na zem Ložiskám a ráfikom prudké nárazy veľmi nesvedčia. A ani pre efekt nie je veľmi dobré, keď naspäť na zem dopadnete, až keď sa motocykel úplne zastaví. Nemusíte počítať každý meter, ktorý prejdete po prednom, ale radšej skúste plynulé pristátie naspäť na zemi. „V momente, keď motorka začne ísť pomaly, je treba vrátiť sa plynule na zem. Uberiem na sekundu trošku z brzdnej sily. Zadné koleso začne okamžite padať, takže jeho prudký pád spomalím následným znovu pritlačením na brzdovú páčku - takmer z celej sily. Tým sa prudký pád spomalí a koleso dopadne na zem pekne mäkko.“

„Najlepší v stuntridingu dokážu prejsť po prednom kolese aj viac ako 300 metrov. Na to však musia maximálne využívať rovnovážny bod. Keď sa do neho dostanú, úplne prestanú brzdiť a páčku používajú už len na mierne korekcie, na udržanie správneho uhla. Môj rekord je približne 48 metrov, pričom dvíhať som začal zhruba v stovke.“ Strano

Z Guinessovej knihy:
Ak máte pocit, že vám jazdenie po prednom kolese už ide dobre, prečítajte si hodnoty svetových rekordov a trénujte ďalej. Najdlhšiu jazdu po prednom kolese predviedol v roku 2006 Craig Jones na jeho motorke Buell. Jeho rekord má hodnotu 305 metrov. Na to, aby prešiel takýto dlhý úsek po rovnej ploche, musel mať na prednom kolese zaveseného druhého jazdca, ktorý ho lepšie vyvažoval. Dole kopcom samozrejme rekordéri zvládajú bez problémov aj dlhšie vzdialenosti. Rekord za najrýchlejšiu jazdu po prednom kolese drží Kane One, ktorý v roku 2009 dokázal na Kawasaki ZX-10R ísť po prednom rýchlosťou 220 km/h.

| Viac...