Ako to bolo kedysi

DIEŤA VOJNY

Jawa spočiatku nemala s motorkami nič spoločné, továreň fungovala ako Zbrojovka Ing. Františka Janečka. Preorientovanie od zbraní k výrobe motocyklov prišlo v roku 1929, kedy bola registrovaná značka Jawa a z výroby vyšiel prvý model Jawa 500 OHV. Cez druhú svetovú vojnu mala fabrika zakázané vyvíjať nové motocykle, práve vtedy však tajne vznikol prototyp, ktorý sa neskôr stal jedným z najznámejších modelov Jawy - slávny „Pérak“.

Majiteľ zbrojovky, konštruktér a vynálezca František Janeček nechcel zostať len pri zbraniach a obzeral sa po novom výrobnom programe. Zaujali ho motorky, konkrétne produkty nemeckej značky Wanderer, od ktorej kúpil licenciu na štvortaktnú päťstovku. Vznikla značka Jawa ako skratka mena Janeček a názvu Wanderer. V historickom logu Jawy nechýbali ani iniciály mena zakladateľa - F. J. Päťstovka sa neujala, ale zakrátko sa začala výroba dvojtaktných modelov, ktoré zaujali oveľa viac ľudí. Pár rokov na to výrobu obmedzila vojna. Konštruktér Josef Jozíf a partia vývojárov okolo neho podstupovali počas nej veľké riziko. Napriek zákazu vývoja a vojenskému dozoru vo fabrike pracovali na novom modeli a prototyp testovali už v roku 1942. Toho sa však bohužiaľ zakladateľ fabriky Janeček nedožil, zomrel v roku 1941. Aby nebol prototyp nápadný, natreli ho vojenskou zelenou a na nádrž dali znak z nemeckej DKW. Keby však vojaci chceli byť viac všímaví, určite by im neunikla na tú dobu pokroková konštrukcia, jednoduchá stavba, systém odpruženia zadného kolesa a ďalšie. Usilovne sa testovalo, vylepšovali sa drobnosti a krátko po vojne, v roku 1946 bol na svetovej výstave v Paríži predstavený sériový Pérak 250. Podľa očakávaní zaujal širokú verejnosť, ale aj odborníkov. Základom úspechu bol elegantný, čistý dizajn a funkčnosť. V tom istom roku bolo vyrobených 1360 kusov a rok na to už viac ako 17.000 kusov. Pérak sa mohol pochváliť viacerými novými technickými riešeniami, mnohé z nich dala Jawa patentovať. Motorka mala trojuholníkový rám zo zváraných trubiek z obdĺžnikovým profilom vyrobených z oceľového plechu. Zadné koleso bolo odpružené dvoma pružiacimi a tlmiacimi jednotkami. Pre zvýšenie pohodlia jazdca bolo odpružené aj sedadlo a útlm tohto odpruženia sa dal nastaviť podľa hmotnosti a predstáv konkrétneho jazdca. Tlmenie nechýbalo ani na hlave riadenia, jednoduchý systém umožňoval rukou „pritvrdiť“ riadenie aj počas jazdy. Štvorstupňová prevodovka bola v jednom bloku s motorom a umožňovala aj radenie bez použitia spojky. Motor dosahoval výkon 9 koní, maximálka sa pohybovala niekde okolo 100 km/h. Výroba trvala s malými inováciami 10 rokov. Pérakov bolo spolu vyrobených viac ako 180 tisíc kusov a uplatnenie našli vo viac ako stovke krajín, do ktorých sa vyvážali.

„Pérak na druhú“ - odpružené bolo nielen zadné koleso, ale aj sedadlo.

Pérak-Ogar

Okrem jednovalcovej 250-ky v roku 1948 pribudla dvojvalcová novinka - 350-ka Ogar. Bola vyrábaná v bývalej fabrike Ogar v Prahe-Strašniciach, ktorú Jawa zobrala pod svoje krídla a nechala značku chrániť. Aby ju nestratila, nové 350-ky boli najskôr predávané ako Ogar. Po čase však aj 350-ky dostali neodmysliteľnú jawácku červenú farbu a logo Jawa na nádrž. Dvojvalec s objemom 344 kubíkov dosahoval výkon 14 koní a 120 kilogramový motocykel s ním vyvinul rýchlosť 115 km/h.

Tá skrutka na hlave riadenia je tlmič riadenia s nastaviteľným účinkom. Aj za jazdy si jazdec mohol nastaviť útlm.

| Viac...