Moto Guzzi V7

STROJ ČASU

Sedím si tak na terase krčmičky pri hlavnej promenáde, zvnútra sa ozýva prenikavý hlas šansoniérky...Lenivo si miešam kávu a vychutnávam, ako sa jej vôňa spája s vôňou koláčov, ktoré pečie malá pekáreň oproti cez ulicu. Niektoré dámičky vrhajú pohŕdavé pohľady na toho vyvrheľa, ktorý si dovolil v tej hnusnej ošúchanej koženej bunde vtrhnúť do ich spoločnosti, naviac odstavil to rachotiace čudo kúsok od ich stola. V očiach niektorých slečien naopak vidím, že by sa dlho nenechali prehovárať na dvojkolesové dobrodružstvo po kameňmi vydláždenom námestí, alebo aj ďalej. Tie však cudne klopia zrak, to sa predsa na dámu nepatrí, mať také hriešne myšlienky... Zrazu mi zvoní mobil, vraj: „Pošli mi to mailom, alebo daj na USB-čko“. Tieto „moderné“ slová ma vracajú do reality a prichytil som sa, ako v garáži pri pohľade na V7 snívam o časoch, ktoré som aj tak nezažil. Odpovedám: „Dobre, doveziem ti to, ale nečakaj, že sa budem ponáhľať.“

Dokonalá nostalgia

Obliekam sa, nasadzujem prilbu a chystám sa nadviazať na pretrhnutú niť myšlienok na roky minulé. Už samotné oživenie motora novodobej V7 ma vracia do histórie. Štartovací rituál začína tiahlom sytiča pri ľavej rukoväti. Na tej istej strane nájdete aj tlačidlo štartéra, takže to chce buď dlhé a ohybné prsty, alebo použiť obe ruky. Tiahlo sytiča sa totiž samo vracia späť. Spočiatku nepravidelný chod studeného motora ma posúva o ďalších pár rokov späť do histórie – v prípade motorky akou je V7 je každý dojem ďalšieho rôčika výhodou, presne kvôli tomu bola stvorená. Zahrievanie netreba podceniť, inak motor pri rozbehu kašle a prská. Ale nezabúdajte, sme v šesťdesiatych rokoch a nikam sa neponáhľame. Motor je kŕmený elektronickým vstrekovaním, v tomto modrenú dobu neoklamete a technika nesmie zaostávať. Napriek tomu sa za studena tvári ako karburátorový, chod je nepravidelný a rozbeh trhaný. Keď sa však dostane na svoju teplotu, razom zmení noty a tlčie úplne pravidelne. Počtom koní síce neohuruje, ale treba si uvedomiť, že ide o objem necelých 750 kubíkov. V tejto súvislosti je celkom zaujímavý kruťák – takmer 55 Nm už pri 3600 otáčkach. Základ motora je z Nevady, ale naozaj len základ, zvyšok je prekopaný, napríklad aj spomínané vstrekovanie bolo v prípade agregátu poháňajúceho V7 použité v 750-ke Guzzi po prvýkrát. Na rozdiel od predchodcov nečakajte žiaden mechanický hluk rozvodov, či iných súčiastok, aj keď v prípade retro modelu by to nemuselo byť na škodu. Celková stavba – presnejšie veľkosť vzbudzuje trochu rozporuplné pocity. Na jednej strane si fabrika v Mandello del Lario zaslúži pochvalu, že aj v tomto smere zachovala historickú autentickosť a celkovú veľkosť prispôsobila dobovým pomerom. Vtedy sa totiž motorky robili skôr útlejšie, nie v grandióznom štýle ako dnes. Na druhej strane, ak ste vyššej postavy, bude sa vám zdať V7 zbytočne malá. Nie že by ste sa na nej cítili nepohodlne, miesta na ruky aj nohy je dostatok, ale dojem o číslo menšej motorky tu jednoducho je. Svoje urobí aj štíhla nádrž, dizajnovo by tam síce väčšia príliš nepasovala, ale pocit, že kolenami stláčate „kus“ motorky by na škodu nebol. Spomínané pohodlie však ničím netrpí, aj sedadlo je dostatočne široké, príjemne dlhé a rovné ako piáno doprevádzajúce šansoniérku, žiadne odstupňovanie pre spolujazdca nečakajte.

Skrátka „iný“ pocit

Z tohto ste sa teda dočítali, že napriek historickému vzhľadu je V7 modernejšia ako sa na prvý pohľad zdá. Má teda čo ponúknuť aj nostalgicky založeným jazdcom? Určite áno. A v tomto prípade vôbec nezáleží na pokročilosti a skúsenostiach. Neľakajte sa, že by V7 mala nejaké „neotesané“ historické jazdné vlastnosti, nečakajte žiadne roztrasené železo. Práve naopak, svojou útlou stavbou a dobrou ovládateľnosťou je vhodná aj do začiatočníckych rúk, či pre dámy. Reakcie na podnety jazdca sú nezáludné a z nízkeho sedadla kedykoľvek pohodlne dosiahnete na zem. A čo je nemenej dôležité, Vé sedmička nepatrí medzi nedostupné exkluzivitky, ako to občas s retro modelmi býva. Cena je pomerne priaznivá, takže ďalšie plus hlavne pre začínajúcich. No paradoxne, na svoje si prídu aj skúsenejší jazdci. Tí už sú väčšinou vybláznení z iných motoriek z mladosti a dokážu si vychutnať opačnú situáciu – pomalú, doslova ležérnu jazdu. Poloha sedenia, rovné sedadlo, jemné vibrácie a niekoľko ďalších detailov vám dajú pocit, že čas sa buď zastavil, ale plynie späť. V7 je jedna z mála motoriek, ktorá nielen že nenúti jazdiť rýchlejšie, ona naopak núti jazdiť pomalšie, aby ten zážitok trval čo najdlhšie. Podotýkam, že pomalšie v tomto prípade neznamená nudnejšie, ale to už je ťažko opísať slovami. Motor ticho pradie niečo v zmysle „No worries, no stress, Sir!“ a neuveríte, ale ešte aj ten vzduch naokolo má za riadidlami „staručkej“ Guzzi úplne inú vôňu...

Technické údaje:

Moto Guzzi V7 Classic

Typ motora: vzduchom chladený štvortaktný dvojvalec do V, OHC, 4 ventily

Zdvihový objem: 744 ccm

Vŕtanie x zdvih: 80 x 74 mm

Kompresný pomer: 9,6 : 1

Max. výkon: 35,5 kW (48,8 k) pri 6800 ot./min.

Najvyšší krútiaci moment: 54,7 Nm pri 3600 ot./min.

Príprava zmesi: elektronické vstrekovanie paliva

Štartovanie: elektrické

Prevodovka: 5 stupňová

Spojka: jednolamelová suchá

Sekundárny prevod: kĺbový hriadeľ

Rám: oceľový rúrkový

Pruženie vpredu:

teleskopická vidlica, priemer klzákov 40 mm, zdvih 130 mm

vzadu: dvojica pružiacich a tlmiacich jednotiek, zdvih 118 mm

Brzdy vpredu: kotúčová s priemerom 320 mm, štvorpiestikový strmeň

vzadu: kotúčová s priemerom 260 mm, jednopiestikový strmeň

Disky kolies: vypletané

Pneumatiky vpredu: 100/90 - 18“

vzadu: 130/80 - 17“

Rázvor: 1449 mm

Výška sedla: 805 mm

Objem palivovej nádrže: 17 l

Suchá hmotnosť: 182 kg

V skratke:

Treba uznať: Pod retro kabátom je ukrytá moderná technika vrátane vstrekovania paliva. Jazdné vlastnosti sú takisto na úrovni doby a na svoje si prídu jazdci bez ohľadu na skúsenosti.

Veľmi nepoteší: Vyšší jazdci by určite ocenili aspoň o trochu robustnejšiu verziu. Vyžiešila by to napríklad 1200-vka rovnakej konciepcie.

| Viac...